Rafaj: Svet závislosti je oveľa širší

Úvod, alebo sociologicko-filozofický pohľad

Vo svojom príspevku chcem poukázať, že svet závislostí je oveľa širší, než si myslíme. Čím skôs si to uvedomíme a pripustíme, tým skôr zabránime tomu, aby sa stal aj oveľa hlbší. Doba, v ktorej žijeme, sa rýchlo mení. A týka sa to aj oblasti závislostí, najmä hrania hazardných hier, kde sa hráči presúvajú do elektronického online priestoru. Hovoriť budem aj o nových či doposiaľ nepovšimnutých trendoch vytvárania a spoločenského akceptovania civilizačných a technologických závislostí. Aký je súčasný stav? Máme pomerne presne nakreslenú, aj rozčlenenú mapu závislostí, ich popisy, druhy, podoby, charakter, formy, atď… Týka sa najmä závislosti na drogách, alkohole a hraní hazardných hier. Je to postup analytický, ktorý rozčleňuje, vymedzuje, charakterizuje jednotlivé druhy „klasických“ závislosti… Ponúkajú sa nám tri štandardné prístupy riešenia, ktoré sa sčasti prekrývajú s politickými orientáciami. Ide o pohľad a prístup: 1. liberálny, 2. konzervatívny a 3. pragmatický. Či chceme či nie, zo závislosti sa stáva fenomén modernej doby a spôsobu života. Na ulici vrážajú ľudia do seba s pohľadom zabodnutým do svojich mobilov, v práci sedia za počítačom, doma pokračujú sledovaním internetu a sociálnych sietí, deti ráno do školy na smarfonoch hrajú hry, večer a noc trávia mladé aj staršie generácie pred televíznou obrazovkou… Niektoré štáty si to uvedomujú a vykročili na zlatú strednú cestu výchovy, prevencie a niekde aj regulácie. Napr. Južná Kórea urobila v roku 2007 prieskum, pri ktorom sa zistilo, že 30 percent jej občanov do 18 rokov bolo na pokraji nebezpečenstva, že sa stanú závislými na internete.

Naše spoločenské prostredie

Najskôr si dovolím upozorniť na fakt, že vývoj smeruje k štvrtej priemyselnej revolúcii 4.0 (o.i. digitalizácia, online) a  že nám dorastá Generácie Z, spolu s tým, že moderná doba prináša stále nové vlny rôznych kríz charakterizovaných neistotou, ktorú mnohí riešia únikmi z reality. Ukazuje sa, že tomuto fenoménu musí spoločnosť začať venovať zvýšenú pozornosť a otvoriť celospoločenskú diskusiu ako sa s týmito modernými trendmi a spôsobom života vyrovnať? Otázky sú relevantné, ak  vládnym elitám a spoločnosti vyhovuje človek slobodný, ovládajúci sa, človek nezávislý od pudov, podnetov alebo popudov, človek mentálne a psychicky zdravý, vyrovnaný, s reálnym, živým spoločenským kontaktom a sociálnym cítením.

Závislosť ako spoločenský jav

Základná otázka preto je, ako narábame so svojou slobodou, keďže svoju slobodu a čas rôznym spôsobom „konzumujeme“ a vytvárame si nadmerné väzby na niektoré druhy činností, ktoré môžu prerásť až do stavu závislosti, a teda atakujú našu slobodu. Materiálna a liberálna spoločnosť alebo systém trhového hospodárstva túto oblasť vníma zväčša z jedného zorného uhla ako uspokojovanie potrieb a vytváranie stále nových ponúk.

Na druhej strane obmedzenia a zákazy (napr. prohibícia alkoholu) sa ukazujú ako opatrenie často s opačným efektom, ktoré generuje ďalšie negatívne sprievodné javy ako napr. čierny trh, zvýšenie konzumácie, kriminality a pod. Pokiaľ riešime podstatu, závislosť, spoločnosť by mala priznať, že tento problém nemá len vyhrotená časť komunity (0,5-1%) tzn. medicínsky závislých, ale väčšina spoločnosti, ktorá žije spôsob života založený na rôznych druhoch „bežnejších“ závislostí… Až potom sa situácia môže riešiť ako celospoločenský problém – a to komplexne a systémovo, vrátane výchovy a prevencie. To však môže byť v rozpore so záujmami trhu – výrobcov, marketingu, reklamy aj predajcov a poskytovateľov služieb. Doterajší bazálny postoj „mňa sa to netýka“ (ja s tým problém nemám), nech si to riešia „feťáci, notorici, gambleri“… je dlhodobo už neudržateľný, rovnako ako zjednodušené plošné zákazy kamenných herní (o online možnostiach budeme hovoriť na záver). Tu je poučenie z minulosti zo zákazu alkoholu (prohibícia) v Spojených štátoch:

Pokiaľ chceme systémovo riešiť závislosti od koreňa problému, potom nemôže obísť ani prax marketingových aktivít. Takto nielen prevádzkovatelia rôznych hazardných hier, ale aj ďalších ponúk s charakterom hazardu, sú stále v predstihu pred regulačnými opatreniami štátu aj samosprávy. V Česku napríklad spoločnosť Sazka spustila nový druh biznisu prepojený na stávkovanie – kaviarenskú sieť „Kavárna štěstí“, kde zákazníci dostanú k nápoju aj los v cene občerstvenia. Rozširuje sa tak okruh miesta aj ľudí, ktorí budú vystavení pokušeniu „skúsiť svoje šťastie“. Mäkký hazard si tak navlieka novú, nevinnejšiu masku a presúva do oblasti zábavy, ktorá zaberá v živote moderného človeka stále väčší priestor a najmä mladá generácia naň kladie veľký dôraz. Nakoniec oblasť športu. V Paríži uvažujú, že by na svojich Olympijských hrách roku 2024 zaviedli aj súťaže v  „e-športoch“,  čiže súťaže v hraní elektronických hier, ktoré najmä v Ázii spôsobujú mnohým hráčom fatálne následky. Je teda zjavné, že spoločnosť by mala zachytiť trendy, predvídať mieru aj civilizačných závislostí a prijať opatrenia. Minimálne k tejto téme otvoriť spoločenskú diskusiu, aj keď mnohí rigidní odborníci sa držia len zabehnutých druhov závislostí a lipnú na striktnej (medicínskej) terminológii.

Závislosti modernej doby

 

Začnime tými najbežnejšími a „najnevinnejšie“ vyzerajúcimi závislosťami.

Jedlo – novodobý zabijak. Podľa odborníčky na výživu Susan Robertsovej niektoré potraviny účinkujú ako drogy. V našom mozgu spustia podobnú reakciu, pričom na vyvolanie závislosti stačí len pohľad na obľúbené (nezdravé) jedlo alebo len zmienka o ňom. Od roku 1961 do roku 2011 sa priemerný počet skonzumovaných kalórií za deň na svete zvýšil o 676 kCal, vrátane rozvojových štátov. Dôsledkom prejedania sa je aj obezita, s ktorou sa spája diabetes 2. typu, vysoký krvný tlak, poruchy metabolizmu tukov a bielkovín, ateroskleróza a zvýšené hodnoty kyseliny močovej.  Podľa austrálskeho výskumu sú obézni ľudia dvakrát viac náchylní na rakovinové ochorenie. Okolo 475 miliónov dospelých trpí obezitou, dvakrát viac má nadhmotnosť:  čiže 1,5 miliardy dospelých osôb je obéznych, alebo má nadváhu a  k tomu viac než 200 miliónov školákov trpí nadváhou tiež, čo znamená, že tieto deti budú žiť kratšie ako ich rodičia.  Na Slovensku je obézny každý piaty muž a žena. V rámci štátov OECD sa Slovensko umiestnilo na 7. mieste. Na čo chceme a Aliancie upozorniť je fakt, že spoločenské vedomie na problém sa zvykne otupiť a verejnosť prestáva negatívny jav vnímať kriticky, ak ho odborníci zaradia do kategórie chorôb. Prevzali sme stereotyp nezodpovednosti za svoje zdravie v jednoduchej rovnici: „chorý za to nemôže“ – čo je len čiastočná pravda a následky vidíme aj na napnutom rozpočte verejného zdravotníctva. Toto je ukážka ako sa spoločnosť (ne)vyrovnáva s novými civilizačnými negatívnymi javmi. Druhým negatívnym javom je závislosť na konzumovaní cukru. Poznámka: nejde len o čistý (rafinovaný) cukor, ale metabolicky sa takto správajú aj uhľohydráty (múka, škroby). Šéf zdravotnej služby v Amsterdame Paul van der Veplen uviedol, že „rovnako ako tabak a alkohol, je aj cukor v skutočnosti droga“. Vláda má podľa neho výzmanú úlohu. „Od konzumácie cukru by sa malo odrádzať a užívatelia by si mali byť vedomí nebezpečenstva“. Podľa Velpena je „cukor najnebezpečnejšou drogou našej doby“, ktorá sa ľahko získa kdekoľvek.

Rovnako relevantné je poukázať na možnú závislosť na liekoch. Len za prvých deväť mesiacov roka 2013 spotrebovali Slováci takmer 82 balení liekov na lekársky predpis. A len za prvý polrok si zakúpili až 18 miliónov balení voľnopredajných liekov.  (za 860 mil eur, z toho pacienti 112,2 mil eur). Trend spotreby navyše rastie. V roku 2014 Slováci na lieky doplatili už 140,2 mil eur! Podľa údajov OECD (2011) sú Slováci vo výdavkoch na lieky nad priemerom vyspelých krajín.

Digitálne závislosti

Závislosť na televízii

„Všetci televízni producenti sú kriminálnici. Vrátane mňa.“ Ted Turner, zakladateľ televízie CNN.

Televízia je element, ktorý si ukrajuje významnú časť nášho času a pozornosti. Obsahovo je divák konzument, často lacnej a povrchnej zábavy ako úniku od reality. Prázdny bulvár, klebety, násilie a katastrofické správy, nekonečné, stupídne a nerealistické telenovely plné instantného a trápneho obsahu deformujú naše vedomie o spoločnosti. Tieto programy dostávajú diváka do prázdneho a nerealistického sveta rovnako ako kyber priestor…  Odborníci varujú, že sledovanie televízie rovnako odpútava od riešenia skutočných problémov… spôsobuje neschopnosť nadväzovania, upevňovania a udržiavania sociálnych kontaktov, dokonca s najbližšími a sociálnym okolím.

V štúdii o správaní sa 1565 mladých Londýnčanov sa konštatuje, že televízne násilie zmenšuje zábrany pri používaní strelných zbraní. Záver švédskej štúdie u detí, ktoré strávili viac ako 20 hodín týždenne pri televízore (vek od 4 do 14 rokov) zas hovorí o 15% vyššom riziku chorobného alebo agresívneho správania. Táto analýza je zhodná so zisteniami Liliany Lurcatovejvo Francúzsku, ktorá prehlasuje, že násilnícke predstavenia majú tendenciu robiť z diváka účinkujúceho alebo i obeť. Výskum  prof. Marcela Rufa z Lekárskej univerzity v Marseille zas dokázal, že čím dlhšie deti pozerajú televíziu, tým sú nepokojnejšie.

Negatívne dôsledky televíznej závislosti

● prostriedok na vyplnenia času bez vyhľadávania konkrétnych druhov programov,                               

● pozeranie TV len kvôli samotnej činnosti sledovania

● prevaha pozerania TV nad inými aktivitami

 ● opakovane sa vyskytujúce príznaky psychickej odozvy nedostatku média (napr. zlá nálada)

● pasívny spôsob vedenia života

● neschopnosť nahradiť pocit nedostatku média inou duchaplnou činnosťou                               

  ● otupenie tolerančnej hranice k okoliu (napr. vzhľadom na dĺžku času)                                                             

● vysoká miera užívania TV deťmi spôsobuje ich chabú sociálnu prispôsobivosť

Medzi negatívne vplyvy televízie na detského diváka patrí: narušenie komunikácie medzi generáciami vplyv na kultúrno-spoločenské vzťahy; narušenie rytmu dňa, týždňa i roka; vyháňanie komunikácie v rodine; reklama rozbíjajúca výchovu, autonómnosť aj kultúrne hodnoty rodiny; rýchlejšie psychologické starnutie detí; fixácia na umelé a neprístupné vzory.

Journal of Communication tento novodobý premyslený machiavelizmus opisuje nasledovne: „Televízia predáva deti dvomi spôsobmi. Najsamprv ich spúta ako publikum, a potom ich ‘predá’ hlásateľom. Do stredu programu (poznámka: návnada) dá reklamy (poznámka: udica) na výrobky, či, presnejšie, na životný štýl a správanie, ktoré s výrobkami samozrejme súvisí. Tento proces je najúčinnejšou a najnatrénovanejšou z lekcií, ktoré naše deti dostávajú“.

Závislosť na YouTube, mobile a aplikáciách

Nedávna reportáž americkej stanice PBS NewsHour priniesla informáciu o tom, že 13-ročné dievča skončilo odvykaciu kúru kvôli „digitálnej závislosti“ – mala sa liečiť od chorobného sledovanie  videí na YouTube.

Aj závislosť od mobilných telefónov sa šíri geometrickým radom. Potvrdili to najnovšie výskumy, podľa ktorých priemerný užívateľ kontroluje svoj mobil až 150-krát za deň. Strach zo života bez malého aparátu dostal názov nomofóbia. Uznávaný americký odborník, profesor James A. Roberts, opísal jej príznaky, ktoré varujú

1. Ihneď po prebudení siahnete po mobilnom telefóne.
2. Po cinknutí SMS-ky ste plní očakávania.
3. S mobilom trávite čoraz viac času.
4. Bez mobilu poruke ste nervózni (abstinenčné príznaky)
5. Vaši blízki sa už začínajú sťažovať..
6. Napriek snahe nevydržíte bez telefónu dlhší čas.

Rastie aj dopyt po mobilných aplikáciách, čo súvisí so stále väčšou závislosťou ľudí na mobilných technológiách a komunikácii. Podľa medzinárodného výskumu spoločnosti Nokia, je 55% užívateľov smart telefónov presvedčených o tom, že aplikácie v ich telefónoch obohacujú ich život doma (33 %), na cestách (19 %) i v práci (13 %). Štúdia odhalila vysokú mieru závislosti užívateľov na mobilných aplikáciách i to, ako sa naše telefóny stávajú odrazom nás samotných.  Objavil sa nový termín – “mobilní závislák”. Definujú ho ako toho, kto spustí  aplikácie telefónu viac, než 60x denne, čo je desaťkrát viac ako priemerný užívateľ chytrého telefónu.  S pomocou inteligentných telefónov  sa ďalej izolujeme vo vákuu kyber priestoru a čoraz častejšie komunikujeme s priateľmi elektronicky, než osobne. Podľa analýzy, ktorú citoval denník The Washington Post, „chytré telefóny z nás robia asociálov“. Aj sociológovia z Texaskej univerzity zdvihli varovný prst po tom, čo zistili, že až 10 hodín ľudia strávia s mobilom v ruke a jeho používaním a upozornili, že chytré telefóny už prestávajú byť užitočnými pomocníkmi.

Fenomén závislosti na sociálnych sieťach

Aké skutočné dopady má sociálna sieť Facebook na ľudí? Túto otázku si položili psychológovia Christina Sagioglouová a Tobias Greitemeyer z rakúskej Innsbruckej univerzity. Ich varovná odpoveď vyšla v časopise Computers in Human Behavior. Podľa oboch vedcov robí Facebook ľudí nešťastnými. Zistili, že čím dlhšie si sledovaný prehliadal obrázky a obsah vložený ostatnými užívateľmi, tým horšiu náladu mal. „Všetky druhy závislostí sú chronickými opakujúcimi sa ochoreniami“, upozornil na Svetovom kongrese Svetovej asociácie pre dynamickú psychiatriu (WADP) v Petrohrade Jevgenij  Krupitskij, hlavný protidrogový terapeut pre Leningradskú oblasť. Vedúci Laboratória molekulárnej genetiky Alexander Kibitov zas zistil, že genetické markery závislosti na internete a na sociálnych sieťach sú na 80% zhodné s markermi pre závislosť na alkohole a drogách. Sean Parker, miliardár a prvý prezident spoločnosti Facebook v rozhovore pre portál Axiom.com: „Zneužili sme zraniteľnosť ľudskej psychiky. Vedeli sme, čo robíme… Len Boh vie, čo robí facebook s mozgami našich detí“.

Sociálne siete využívajú aj rôzne hry o život s častými následkami samovraždy. Ruské Centrum pre verejné internetové technológie zistilo, že denne sa na ruských sociálnych sieťach objavia štyri tisícky “hashtagov,” ktoré svedčia o tom, že sú do hry s názvom „modrá veľryba“ mladí Rusi zapojení. Poznámka: “modrá veľryba” je jedna z tzv. temných hier na sociálnych sieťach, ktorá vedie mladých Rusov aj ich rovesníkov z krajín strednej Ázie k tomu, aby si siahli na život.

Viaceré výskumy ukázali, že depresia a sociálne siete spolu súvisia, že viac ako polovica ľudí sa hrá s mobilom alebo pozerá sociálne siete aj počas sledovania televízie . Taktiež sa zistilo, že 55 % ľudí vo veku 25 rokov má potrebu kontrolovať facebook minimálne 1x denne a 49 % mladších ako 25 sa nechá vyrušiť prichádzajúcou elektronickou správou pri jedení… Takéto správanie je stav, kedy síce ešte nehovoríme o „závislosti“, ale je výkričníkom, že sociálne siete nemôžete prestať používať, aj keď to chcete, a to je faktor, ktorý by sme mali v spoločnosti brať vážne.

Tu je deväť znakov závislosti na sociálnych sieťach: 1. Vytvárame si plánovanie sledovania; 2. Zabúdame pritom na svoje problémy; 3. Cítime sa bezmocne; 4. Má to na nás negatívny vplyv; 5. Je to naša primárna forma komunikácie; 6. Je to prvá vec, ktorú ráno robíme; 7. Fotíme všetko naokolo; 8. Zdieľame s ostatnými aj rannú stolicu; 9. Refreshujeme do zbláznenia…g

Digitálny narcizmus – selfie narkomani

Selfie sa stalo slovom roka 2013 (Oxford English Dictionary). “Selfie” si už takmer vyžiadala aj svoju obeť. Len devätnásťročný Danny Brown z Veľkej Británie sa stal prvým človekom, ktorý bol označený za “selfie narkomana“. Bol tak posadnutý fotením samého seba, že dokázal urobiť až 200 snímok za deň! Bol jasným prípadom poruchy „selfitída“. Na portály Health.india.com sa uvádza, že selfitída je ochorenie, ktoré postihuje osoby s veľkým egom a nedostatkom sebaúcty.

Selfie totiž spúšťa posadnutosť sebou samým alebo sociálnu závislosť na vyhľadávaní pozornosti.   „Zahŕňa to ľudí v celom spektre od narcisov až po tých, ktorí majú nízke sebavedomie,“ uvádza tiež Pamela Rutledge v denníku Psychology Today. Veľký problém digitálneho narcizmu je, že vyvíja veľký tlak na ľudí, aby dosiahli ťažko prístupné ciele bez toho, aby po tom čo i len túžili…  Keď sú tieto snahy posilňované a odmeňované ostatnými, ešte viac podporujú skreslenie reality a utvrdzovanie narcistických nezmyslov. Ako uvádza  Americká psychiatrická asociácia (APA) selfie je neustále fotografovanie autoportrétov a ich zdieľanie s inými ľuďmi pomocou sociálnych sietí spôsobené mentálnou poruchou. Odborníci určili tri stupne selfitídy: 1. Hraničná – najmiernejšia forma -osoba sa fotografuje najmenej trikrát za deň, avšak snímky nezverejňuje na sociálnych sieťach. 2. Akútna – chorá osoba selfie zdieľa aj na sociálnych sieťach. 3. Chronická selfitída je najvážnejší druh – osoba sa fotografuje neustále, svoje okolie informuje o každej podobe svojej tváre a ďalších častí tela najmenej šesťkrát za deň.

Nový, nielen filozofický pohľad na závislosti

Aktuálna otázka, čo s týmito druhmi závislostí, ktoré sa neustále rozširujú o nové formy a fenomény je, či treba odborníkom odhaliť ešte niečo nové, ďalšie, skryté, alebo či náhodou netreba zmeniť pohľad na samotné príčiny vzniku závislostí.  Odstrihnúť od lana možno treba nie závislých, ale doterajší prístup spoločnosti, založený na jednostrannom  „boji proti“ niečomu – proti drogám, proti tabaku, proti alkoholu, proti gamblingu, herniam…  Je otázne, dokedy bude udržateľný názorový monopol Svetovej zdravotnej organizácie (WHO) na to, čo je a čo nie je závislosť, v poňatí WHO rovná sa „choroba“. Závislosť na internete takto podľa WHO nie je duševná porucha. A keďže to nie je choroba, lekári údajne nemôžu zodpovedne podporiť a odporúčať postupy diagnostikovania a dokonca ani prevenciu tejto závislosti… Odborníci v závažných prípadoch nadmerného užívania internetu skúmajú iné príčiny – podnety v pozadí tohto správania.

Akcia vyvoláva reakciu – objavili sa nové pohľady a prístupy na závislosti

Podľa autora knihy Chasing The Scream: The First and Last Days of the War on – Johanna Hariho, príčiny vzniku závislostí sú iné, než sme si doteraz mysleli. Na základe štúdia, experimentov, aj vedeckého bádania tvrdí, že hlavnou príčinou vzniku závislostí je pocit izolovanosti jedinca. Ak by sme si položili logickú otázku, čo je opakom závislosti, opäť sa podľa autora mýlime. V súlade s výskumom prof. Brucea Alexandra tvrdí, že opakom závislosti nie je striedmosť (sebakontrola, disciplína, ovládanie sa, odopieranie si…), ale blízkosť s ostatnými ľuďmi.  Dokazuje,  že problém nie je v nás, ale v našej “klietke“, v ktorej žijeme. Za doterajšími predstavami o závislosti stoja aj dva najrozšírenejšie politické smery: pravicovo-konzervatívne tvrdenie, že závislosť je morálne zlyhanie, spôsobené nadmerným pôžitkárstvom, aj opačná verzia liberálov, že závislosť je choroba mozgu, ktorý ovládajú chemické látky…

Ukazuje sa, že pochopenie závislosti vyžaduje vhľad presahujúci oblasť závislosti. Profesor Peter Cohen hovorí, že ľudia majú hlbokú potrebu nadväzovať vzťahy a vytvárať citové spojenia. Takto v skutočnosti v živote dosahujeme uspokojenie. Ak sa nedokážeme prepojiť jeden s druhým, potom sa začneme spájať s akoukoľvek náhradou, ktorá je dostupná – od točiacej sa rulety až po injekčnú striekačku či facebook. Prof. Cohen preto navrhuje prestať hovoriť o závislosti a označovať jav ako „väzbu – vzťah“. Čiže človek vyhľadávajúci drogu alebo hazardné hry si len vytvára náhradné väzby na chemickú látku alebo nelátkovú väzbu na hru, lebo nebol schopný sa spojiť naplno s niečím alebo niekým iným. Jednou z alternatívnych a nekonformných ciest ako pomôcť ľuďom môže byť naučiť ich opäť vnímať svoje vlastné pocity.

Alternatívny názor k závislosti ako deformácii vášnivosti prezentuje  Dr. László Pándy, podľa ktorého sa zas závislosť vytvára deformáciou prirodzenej a zdravej vášnivosti. Ľudská vášeň sama osebe nie je podľa neho prejavom choroby. Súvisí s efektívnou činnosťou mozgu, predovšetkým s činnosťou amygdaly.

Poznámka: Amygdala je časť mozgu, kde sídlia city (v prípadoch, keď sa pretnú dráhy medzi amygdalou a ostatnými mozgovými centrami, dochádza k neschopnosti posudzovať citový význam udalostí, čo vedie k úplnej nerozhodnosti a strate motivácie). Zdravý človek periodicky prežíva vášeň napr. v spojitosti so zaľúbenosťou, s tvorivou činnosťou a pod., prežívaná vášeň mu dodáva oduševnenie, podporuje kreativitu, ľudskú vynaliezavosť, vedie k plnému prežívaniu života.

Dr. Pándy tvrdí, že závislosť sa oproti zdravej vášnivosti uskutočňuje na redukovanej intelektuálnej, emocionálnej a zážitkovej úrovni bez patričných pocitov zmysluplnosti a naplnenia. Ich absenciu postihnutý nahrádza postupným stupňovaním svojich zážitkov.

GENERÁCIA „Z“ a sklon k závislosti na internete a online

Howe a Strauss určili  štyri typy generácií, ktoré sa opakujú každých 80 rokov ako ročné obdobia. Prvá generácia „bejby-bumerov“ (narodená v rokoch  1943 – 1964) sa považuje za „jarnú“. Jej hlavnou túžbou bolo vybudovať spravodlivejší svet a vniesť hodnoty do spoločenského diania. Potom prichádza generácia X (1961 – 1981). „Letná“. Svojím správaním bola nezávislá, samostatná a slobodná. Nasledovala generácia „Y“ (1982 – 2000), teda „jeseň“. Energickí, pragmatickí, usilujúci sa o vodcovstvo. Nakoniec tu máme „zimnú“ generáciu Z (1995 – 2020). Pružní, citliví, nekonfliktní ľudia zameraní na svoj vnútorný svet.

Členovia Gen Z sú stotožnení s technológiami a sú v interakcii so sociálnymi internetovými sieťami, ktoré predstavujú významný podiel ich spoločenského života. Tento ich spôsob sebarealizácie narástol po nástupe ekonomickej krízy v roku 2007, ktorá im dala pocit nevyrovnanosti a nebezpečenstva. Výsledkom správania je o.i. aj to, že každý hrá sám za seba. Hlavnou hodnotou sa stáva individualizmus, sebectvo a akási osobnostná autonómia. Čo z týchto trendov plynie a na čo by sme sa mali pripraviť?  Že svet bude začínať od „Z“ a nie od „A“, že sa musí zmeniť spôsob nazerania súčasných generácií aj na oblasť negatívnych javov a aj závislostí, a to nielen látkových a nelátkových, ale aj závislostí na spôsobe alebo predstavách spôsobu života tejto generácie, pretože egocentrická závislosť na sebe môže spôsobiť vážne sociálne a medzigeneračné problémy. Táto generácia bude brať akúkoľvek kritiku ako potvrdenie vlastnej cesty a sústredenia sa na vlastné ja a ego s tým, že staršie generácie im jednoducho nerozumejú, lebo sú zaostalé.

Niektoré psychologické zvláštnosti virtuálneho sveta internetu

Pri internetovej závislosti hovoríme o širokom rozsahu porúch správania a problémov, ktoré sa týkajú poruchy kontroly impulzov. Podľa Dr. Youngovej ide o také používanie internetu, ktoré spôsobuje špecifické symptómy, ako sú zmeny nálad pri používaní internetu, zlyhávanie jedinca pri plnení svojich povinností, silná túžba jedinca po internete a pocity viny v dôsledku problémov, ktoré takto vznikli. Youngová, zakladateľka Centra pre internetovú závislosť v USA, uvádza, že porucha spôsobuje rovnaký typ sociálnych problémov ako iné, už klasifikované typy závislostí ako sú strata kontroly pri používaní internetu, sociálna izolácia postihnutého jedinca, rodinné i pracovné konzekventy. Medzi abstinenčné príznaky patria nervozita, podráždenosť a agresívnosť. V celých Spojených štátoch je už internetová závislosť prijatá ako porucha, akceptovaná hlavne súdnym a právnym systémom.

Klasika závislostí: hazardné hry

Aj keď som sa prioritne venoval prezentácii výberu tzv. nových závislostí, z pohľadu trendov nemôžeme obísť ani klasiku – hazardné hry. Zotrvačne a eufemicky, vrátane marketingu a dôvodovej legislatívy spoločnosť aj odborníci delia gambling na tzv. tvrdý (výherné automaty, ruleta,…) a mäkký hazard (tipovanie, stávkovanie, lotérie, lósy…). Marketing dnes ponukami oslovuje širokú (nielen tzv. cieľovú) skupinu ľudí. Napr. ponuky do mobilov na „fantastickú výhru“, vznikajú „kaviarne šťastia“ s ponukou výherného lósu v cene menu, finančné bonusy pri vstupe na web, dokonca aj slovenský štátny prevádzkovateľ spoločnosť TIPOS ponúkala 300 eur, za okienkami pri priehradkách na poštách je ťažko vidieť pracovníčku, pretože sklá sú oblepené desiatkami rôznych výherných žrebov, ponúk na lotérie a iné formy skúšania „šťastia“…

Neregulovaný reklamný marketing takto atakuje ľudí rôznymi súťažami o výhry, vrátane denno-denného vysielania rádií a televíznych relácií, najmä tých raňajších… jednoducho systém je nastavený tak, aby čo najširšia verejnosť bola nepretržite zasahovaná a atakovaná na rôznych miestach, rôznymi formami, komunikačnými kanálmi ponukami a lákadlami na príležitostný hazard, na vyskúšanie šťastia, z čoho sa neskôr môže stať návyk, očakávanie až to môže prepuknúť do závislosti, o ktorej si človek myslí, že je to v poriadku, lebo ataky idú na neho z médií a iných oficiálnych miest, ktorým bežne dôveruje alebo ich bežne používa…  Podľa údajov závislosťou na kupovaní žrebov trpia najmä dôchodcovia.

Online prostredie hazardu v skratke

Za záver prezentácie sa pozrieme na údaje, trendy a možné opatrenia na reguláciu online, pričom nemusí ísť len a špičku ľadovca s online hazardnými hrami. Najskôr sa pozrime na skúsenosti a trendy rôznych generácií, vrátane detí. Podľa európskych údajov (prieskum Projekt EÚ deti online) dve až tri percentá používateľov internetu sú závislí na online aktivite, deti (9 – 16) v EÚ strávia denne 88 minút na internete, 100 % detí už tu hralo nejakú hru, 86 % detí si prehráva vo virtuálnom prostredí videoklipy a 75 % detí používa internet na komunikáciu (najmä chatovanie). Na pôde EK a EP sa volá po spoločných pravidlách najmä pre oblasť hazardu, nakoľko športové stávky, poker, hry v kasínach a lotérie na internete predstavujú fragmentovaný trh, na ktorom chýba európska harmonizácia. Európska komisia v júli 2014 uviedla, že prevádzkovatelia internetových kasín by mohli sledovať hráčske účty a upozorňovať na vznikajúcu závislosť. Trh s internetovým online hazardom podľa údajov Zelenej knihy o online hazardných hrách rastie každoročne o 15 % a sedem miliónov Európanov tvorí asi 45 % jeho celosvetových užívateľov. Podľa informácií EK trpí až 0,8 % populácie hráčskou závislosťou a ďalších 2,2 % má ku gamblingu sklony. Ročné príjmy z hazardu prekročili v roku 2015 13 miliárd eur. Online služby v oblasti hazardných hier sa poskytujú troma hlavnými spôsobmi: prostredníctvom internetu, aplikácií pre mobilné telefóny a televíziu a cez internet (IPTV).

Tabuľka ešte so staršími údajmi ukazuje dynamiku rastu a objemom v týchto troch oblastiach online:

Nové opatrenia a regulácie

V júni 2010 Európsky súdny dvor (ESD) rozhodol, že krajiny EÚ môžu zakázať internetový hazard len v prípade, že účelom je boj proti podvodom. Nemecko plánovalo zakázať internetový hazard úplne, s výnimkou stávok na konské dostihy. Po kritike z Veľkej Británie, Malty a Európskeho súdneho dvoru,  Komisia Nemecku odkázala, že bude musieť zvoľniť rétoriku v chystanom zákone, aby tak internetovému hazardu poskytlo väčší manévrovací priestor.

Súdny dvor EÚ v septembri 2010 rozhodol, že rakúske a nemecké štátne monopoly, ktoré obmedzujú športové stávkovanie, lotérie a iné hazardné hry, konajú protiprávne. ESD zistil, že v prípade Nemecka boli síce obavy monopolov občas oprávnené, ale propagovanie hazardných hier štátom bolo nekonzistentné s jeho cieľom ochrániť spotrebiteľov.  V Nemecku totiž štátne monopoly viedli intenzívnu reklamnú kampaň, ktorá ľudí nabádala na to, aby navštívili kasína a automaty v snahe maximalizovať svoje zisky, konštatuje rozhodnutie ESD.

Podobný verdikt padol aj v prípade Rakúska, kde Európsky súdny dvor rozhodol, že krajina porušila európske zákony keď diskriminovala spoločnosti so sídlom v iných členských štátoch. Podľa slov ECD opatrenie nepovoliť podnikanie operátorom, ktorí sídlia v inom štáte, nie je v súlade s tvrdením, že štát tým chráni svojich občanov pred zločinom. Generálna tajomníčka Európskeho hráčskeho a stávkarského združenia (EGBA) Sigrid Ligné  opatrenie komentovala nasledovne: Rakúsky prípad ukázal, že členské štáty nemôžu požadovať, aby boli európski internetoví operátori s licenciou fyzicky prítomní na ich území. Nemecký liberálny europoslanec Jürgen Creutzmann, ktorý bol zodpovedný za návrh odpovede EP na zelenú knihu v tejto oblasti, požiadal Komisiu o vytvorenie smernice zavádzajúcej minimálne štandardy v rámci internetového gamblingu v celej Únii.

 

Trendy: Stávkari sa presúvajú na internet. Rastie podiel online, live a mobilov

Podiel kurzových stávok v Česku za minulý rok mierne narástol na 88 percent. Klienti prestávkovali cez 57 miliárd českých korún (asi 2,112 miliárd eur), z toho objem stávok cez internet predstavuje viac než 50 miliárd (takmer 88 %-ný  podiel).  Celkovo naši západní susedia minuli (za rok 2016) na hazard rekordných 196,4 mld Kč (cca 7,3 mld eur), čo predstavuje medziročný nárast o 29 %! Z toho najviac vložili do interaktívnych video lotériových terminálov. Kurzové stávky sú v objeme vkladov na 2.mieste. Tu objem stávok narástol o tretinu, v porovnaní s rokom 2009 je to až 4-násobok. Veľký podiel na online stávkovaní na internete tvoria už live stávky v priebehu zápasu. Tipsport napr. prijíma 19 online (live) stávok z dvadsiatich! Dynamicky rastie aj podiel stávok uzatváraných cez mobil, čo súvisí aj s rozvojom a ponukou mobilných aplikácií. (zdroj: Fortuna). Podľa predpokladov trh so stávkovaním v budúcnosti úplne ovládnu mobily.

Napriek tomu, že podiel stávok v kamenných pobočkách neustále klesá, ich počet sa výrazne neznižuje. Presúvajú sa do roviny servisných miest, z dôvodu českej legislatívy upravujúcej online hazard ako registračných miest pre hráčov, čo mierne znevýhodňuje operátorov bez kamenných prevádzok a zahraničné spoločnosti. Tie, ktoré nemajú pobočku v Čechách tak môžu urobiť zväčša iba na pošte (Czech Point). Prevádzky v mestách určite ostanú a budú plniť úlohu komunikátorov s hráčmi, registrácie nových hráčov a fyzický kontakt s firmou. Na záver sa pozrime na najextrémnejšie riešenie hazardných hier – prohibíciu, čiže plošný zákaz herní. Na príklade z Českej republiky môžeme hovoriť o zlyhaní prohibície v mestách, pretože takýto boj proti gamblingu (herniam) nezabral, nakoľko gamblerov stále pribúda.

Ilustrujme si to na Zlínskom kraj. Tri tisíc ľudí v kraji patrí do kategórie patologických hráčov a ich počet stále rastie. Typickým predstaviteľom je muž vo veku 25 – 30 rokov s dlhom 750 tisíc korún (asi 28 000 eur). Podľa odhadov je v celej Českej republike 130 až 200 tisíc patologických hráčov, teda ľudí s najťažšou závislosťou. Pred piatimi rokmi sa odhady pohybovali na úrovni 80 – 90 tisíc. V nižšej kategórii rozvoja problémového hráčstva je údajne až pol milióna ľudí. Ukázalo sa, že ani masívna kampaň, ani obmedzovanie (zákazy) herní sa pozitívne na týchto číslach neprejavili. Až 70 % závislých ľudí uvádza, že ich láka najmä možnosť vysokých výhier, ich veľká pravdepodobnosť a ľahký zárobok.

Záver

Ukážka trendov a riešení štandardných, ak alternatívnych závislostí je minimálne dôvodom na neustále prehodnocovanie prístupov všetkých zainteresovaných subjektov, prijímanie nových riešení a prevencií. Minimálnym štandardom by malo byť vypracovanie komplexného dokumentu na úrovni Štátnej koncepcie v oblasti nielen klasických hazardných hier, ale aj mapovanie nových typov závislostí a prijatie celostného systému prevencie, výchovy a efektívnej regulácie. Je načase pozerať sa na problematiku závislostí v celej ich šírke a variabilite, pokiaľ má spoločnosť eminentný záujem, aby jej členovia boli slobodné individuality a nezávislé osobnosti.

Mgr. Rafael Rafaj

riaditeľ občianskeho združenia Aliancia za čistú hru – Clarify

Vizitka:

Bývalý poslanec NR SR (2006 – 2012). Pôsobí ako mediálny a komunikačný poradca. Aktívne sa venuje zdravej výžive a presadzuje zdravý životný štýl. Cvičí jogu, je vegetarián, nefajčí, nepije. Po odchode z politike sa venuje aj práci vo viacerých mimovládnych organizáciách. Založil a riadi občianske združenie Aliancia za čistú hru-Clarify, ktoré sa začalo venovať najmä regulácii hazardných hier, postupne sa združenie zameriava na riešenie ďalších problémových javov v spoločnosti, generálne rôznym druhom moderných závislostí. Nielen v oblasti hazardu, ale aj v iných oblastiach (čistejšie životné, mediálne, politické prostredie) združenie razí filozofiu zlatej strednej cesty regulácie, kontroly a ochrany. Aliancia sa aktívne zúčastnila pripomienkovania novely zákona o hazardných hrách na jeseň 2016. Angažovala sa najmä za zvýšenie  minimálneho počtu hracích prístrojov z 5 na aspoň 25+ (pôvodný návrh ministerstva bol 15, neskôr sa znížil dokonca len na 12). Toto opatrenie prispelo k redukciu počtu herní, aj prístrojov. Aliancia rovnako zásadne trvala na zrušení prevádzkovania automatov v krčmách a rôznych pohostinstvách. K tejto téme združenie zorganizovalo v októbri 2016 v Bratislave medzinárodnú odbornú konferenciu, kde sa otvorila aj otázka riešenia online gamblingu. Občianske združenie sa zapojilo aj do aktuálneho pripomienkového konania k liberalizácii online priestoru hazardných hier a požaduje jeho transparentné a efektívne nastavenie, keďže podľa údajov Zelenej knihy EK o online sa 80 – 85 % portálov, poskytujúcich online hazard prevádzkuje v EÚ na čierno. 

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedIn